Záporná hodnota vlastného imania v účtovnej jednotke

Za zdravú spoločnosť je vo všeobecnosti považovaná spoločnosť, ktorá má dostatočné vlastné zdroje na financovanie svojho obchodného majetku a záväzky voči svojim obchodným partnerom zapája do svojich priebežných platobných povinností do času ich splatnosti.
Problém nastáva vtedy, ak spoločnosť nemá dostatok disponibilných finančných prostriedkov, výnosy/príjmy z predajov nevytvárajú dostatočné kladné finančné toky, a teda nepokrývajú v dostatočnej miere splatné záväzky. Hodnota záväzkov sa dostáva vysoko nad úroveň vlastných zdrojov. Zvlášť negatívne je to vtedy, ak tento stav trvá v spoločnosti dlhšie časové obdobie. V tejto súvislosti hovoríme o viacerých situáciách obchodných spoločností, a to už nielen v duchu účtovnej terminológie a účtovných povinností, ale nadväzne na zákon o konkurze a reštrukturalizácii. S vlastným imaním teda súvisia pojmy predĺženie, úpadok a spoločnosť v kríze ako ich definuje Obchodný zákonník a zákon o konkurze a reštrukturalizácii.

Kedy je spoločnosť/účtovná jednotka/dlžník v úpadku? Úpadok nastáva, keď takýto subjekt je platobne neschopný alebo predĺžený v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Platobná neschopnosť je situácia – keď subjekt nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Platobná neschopnosť/insolvencia sa teda viaže na disponibilné finančné zdroje v danom čase, mnohokrát je spôsobená aj platobnou neschopnosťou obchodných partnerov a je riešiteľná zmobilizovaním vlastnej produkčnej schopnosti účtovnej jednotky alebo získaním cudzích zdrojov financovania (úvery, pôžičky).

Predĺženie je situácia – keď dlhy (záväzky) subjektu sú vyššie ako hodnota jeho majetku. Zásadný je teda pomer majetku a záväzkov. Hodnota majetku sa pritom môže vyjadriť v rôznych cenách v závislosti od použitých oceňovacích politík ustanovených v účtovnej legislatíve.
Od 1. januára 2013 je výklad predĺženia smerovaný k reálnemu oceneniu hodnoty majetku účtovnej jednotky a na rozlíšenie (zúženie) okruhu záväzkov, ktoré hodnotu majetku znižujú. Predlžený môže byť subjekt (účtovná jednotka), ktorá je povinná viesť účtovníctvo podľa zákona o účtovníctve; má viac ako jedného veriteľa a hodnota jej záväzkov presahuje hodnotu jej majetku. Hodnota majetku sa stanoví buď z účtovníctva (účtovná hodnota) alebo reálnou hodnotou určenou znaleckým posudkom. Nakoľko v účtovných oceňovacích zásadách platia prioritne historické ceny (uplatnenie reálnych hodnôt je možné iba vo vybraných prípadoch), má pri stanovení hodnoty majetku pre určenie potenciálneho predĺženia prednosť reálne ocenenie, ktoré vyjadruje momentálne možné speňaženie majetku na trhu, ak by k tomu došlo. Reálne ocenenie má pre účtovnú jednotku osobitne význam, ak v portfóliu svojich aktív má dlhodobý majetok neodpisovaný (zvlášť pozemky), prípadne nehnuteľnosti, finančné investície. Ďalej sa pri stanovení hodnoty majetku berú do úvahy aj budúce očakávateľné kladné výsledky vyplývajúce z fungovania účtovnej jednotky a naopak, pri posúdení záväzkov znižujúcich hodnotu majetku, sa odpočítavajú (resp. nezapočítavajú) tzv. podriadené záväzky. Najčastejšie sú to záväzky voči samotným akcionárom, spoločníkom, prípadne prepojeným osobám, ktoré by sa v prípade konkurzu uspokojovali až nakoniec.
To znamená, že ak zo súvahy vyplýva záporné vlastné imanie, nemusí táto skutočnosť pre účtovnú jednotku automaticky znamenať, že je predlžená, inak povedané: napriek vyčísleniu záporného vlastného imania v súvahe zostavenej z účtovných hodnôt (účtovného ocenenia) majetku a záväzkov k súvahovému dňu, účtovná jednotka nemusí byť automaticky v predĺžení.

Kedy je spoločnosť/účtovná jednotka v kríze? Podľa § 67a Obchodného zákonníka, spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku, alebo jej úpadok hrozí. Spoločnosťou v kríze môžu byť kapitálové obchodné spoločnosti (spol. s r. o. a akciová spoločnosť) alebo kombinovaná forma obchodnej spoločnosti (komanditná spoločnosť, pokiaľ komplementárom nie je fyzická osoba). Sú to teda spoločnosti, ktoré svoje zdroje vytvárajú a riadia sami.
Ak sa teda vrátime k podstate obsahu označenia obchodnej spoločnosti ako „spoločnosti v kríze“, vieme, že sa ocitla vo fáze podnikania, kedy nemá dostatok vlastných zdrojov na financovanie svojej činnosti a potrebuje ich doplnenie. Ak sú „doplnenia“ charakteru pôžičiek od samotných akcionárov alebo spoločníkov, prípadne od ich spriaznených osôb, označujeme ich ako „plnenie nahradzujúce vlastné zdroje“. Tieto plnenia sú z hľadiska obchodného zákonníka samozrejme akceptované, avšak nakoľko sú tiež záväzkami voči vkladateľovi, sú podľa nového jednoznačnejšieho definovania označené ako podriadené záväzky spoločnosti (záväzky voči akcionárom/spoločníkom) a pri ich uspokojovaní (vyrovnávaní) v budúcnosti by sa mali dostať na posledné priečky záväzkov, a to až po vyrovnaní (úhrade) záväzkov voči tretím stranám – veriteľom, ako sú banky, dodávatelia, zamestnanci, štátne inštitúcie a podobne. Deklarovanie takto vnímaných plnení zo strany akcionárov/spoločníkov, prípadne ich spriaznených osôb, je uzatvorenie písomnej zmluvy o podriadenosti záväzku z pohľadu účtovnej jednotky, do ktorej svoje pôžičky vložili. Zmluvné strany sa v takejto zmluve (pozri § 408a Obchodného zákonníka) dohodnú, že ak nastane úpadok dlžníka alebo jeho zrušenie likvidáciou, pohľadávky spoločníka/akcionára ako veriteľa sa uspokoja až po uspokojení pohľadávok ostatných veriteľov dlžníka. Zmluva sa uzatvára na určitý čas, na neurčitý čas, ale najmenej na obdobie troch rokov.

Spôsoby riešenia záporného vlastného imania v rámci platnej legislatívy sú nasledovné:

    1. Zvýšenie základného imania peňažným vkladom
    2. Vyrovnanie (úhrada) strát minulých účtovných období
    3. Dodatočné vklady do ostatných kapitálových fondov (iba do 31. decembra 2017)
    4. Vklady (vklady majetku) upravené legislatívou od 1. januára 2018, t.j. ide o dodatočné vklady spoločníkov/akcionárov do „kapitálového fondu z príspevkov“, ktorý je upravený § 217a Obchodného zákonníka a v § 27b Postupov účtovania pre podnikateľov